Ako zvíťaziť nad masturbáciou

 

Hneď na úvod chcem poprosiť všetkých, ktorý chcú tento text prečítať s úmyslom úprimnej zmeny svojich skutkov pod vplyvom pôsobenia Svätého Ducha, aby ešte predtým než sa pustia do čítania, pristúpili k sviatosti zmierenia. Na kolenách Vás o to prosím, a obetujem za Vás svoje pôsty a modlitby.

 

Tak málo sa o nej hovorí a pritom tak ničí! človek, ktorý sa jej oddá ide za ňou. Neberie na nič ohľad, pritom sa vzďaľuje od Boha. A tak ako voľakedy v Starom zákone aj dnes privádza človeka k „cudzím“ bohom. Odhaľme závoj a pomenujme dnešných „cudzích“ bohov: televízia, kinematografia, internet, politika (miestna, svetová), hudba, šport, práca, manželka, manžel, priateľka, priateľ, ulica, automaty, drogy, alkohol, cigarety atď. Pričom väčšina z týchto vecí nám má slúžiť. Majú to byť len prostriedky, ako dosiahnuť cieľ večný.

 

Je vôbec zlá?

Ten, ktorý nás stvoril, musí istotne lepšie „rozumieť“ nášmu životu ako my, ktorí ho „iba“ žijeme. Ten  vo svojej neobsiahnuteľnej múdrosti nechce nič iné iba naše dobro, aby sme boli šťastní. Radí a hovorí nám, že masturbácia je pre naše šťastie neprípustná. Ono to možno na prvý pohľad takto nevyzerá, lebo spôsobuje rozkoš, ale kto je „múdry“, vie hľadieť za horizont, na koniec, na ovocie, ktoré nám prinesie.

Uvediem niekoľko dôvodov jej neprípustnosti. Totiž ak by si náhodou niekto jeden dôvod   vylúčil kvôli vlastným argumentáciám, ponúkam ďalšie, pri ktorých sa možno niečo v človeku pohne. Aj napriek tomu verím, že sa nájdu určite ľudia, ktorí vylúčia všetky. Veď Pán Ježiš povedal: „... synovia tohto sveta sú ... predvídavejší ako synovia svetla.“ (Lk 16, 8b). Ja však „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým.“ (Mt 11, 25b). Opakujem, že najlepšou pôdou pre prijatie Božieho poznania je zmieriť sa vo sviatosti zmierenia.

 

Dôvody prečo je masturbácia zlá

 

1. Dôvod – Sväté písmo

Uvediem niekoľko citácií.

Pre tých, ktorí majú silnú vieru, to znamená že veria Bohu, to stačí. Tí nepotrebujú už ďalej logicky zdôvodňovať. Sú podľa Pána Ježiša pokorní srdcom a skutočne veria, že ten, ktorý život stvoril, sa v ňom vyzná lepšie ako jeho stvorenie - človek.

        No pre tých, ktorým to nestačí, pozrime sa na ďalšie argumentácie.

 

 

2. Dôvod – Svedomie

čo to je svedomie?

Svedomie to je pôsobenie Ducha Svätého.

Prichádza k nám bránou sviatosti krstu, sviatosti birmovania ale aj mnohými inými spôsobmi. O tom , že aj inými cestami môže k človeku prísť svedčia čnostní neveriaci. Niekedy dokonca viac čnostní ako veriaci.

Na niektorých miestach počujeme sťažnosti: „Ja Svätého Ducha necítim, dokonca ho aj volám, a predsa nič zvláštne neprežijem“. Tu si treba uvedomiť, že Svätý Duch nekoná len vtedy keď niečo prežijem (vytrženie), ale koná vždy keď chcem. Ovocie jeho pôsobnosti sa dostaví určite, či skôr alebo neskôr.

Jedným, z jeho ovocí je aj to, že človek zvnútra počuje Jeho hlas, ktorý hovorí že masturbácia je hriech – zlo.

Sú typy ľudí, ktorí tvrdia, že žiaden iný hriech im nerobí problémy,  iba tento. Potom začnú v srdci uvažovať či to vôbec je hriech. Tu si však treba dať pozor, lebo to už nie je hlas Svätého Ducha, ale Zlého ducha. Aby sa v takomto prípade Svätý Duch vykryštalizoval, treba sa postaviť pred Sviatosť Oltárnu a počúvať... Ako si odpoviem na nasledujúce otázky. Ak masturbujem, som hoden ju prijať? Aký budem mať pocit? OK?

 

3. Dôvod – Sloboda

Toto je argument, ktorý je úzko spätý s predchádzajúcim. Lebo aj tu sa jedná o silu Ducha Svätého, a o poznanie ktoré nám podáva.

Ak by nám Svätý Duch nepomáhal, mohli by sme byť v tomto smere ľahučko oklamaní. Veľký Klamár ohromne veľa investoval, aby túto hodnotu  zdeformoval. Skutočne, sú to gigantické klamstvá, ktoré sa Jeho pôsobením okolo slobody rozširujú.

Pozrime sa na tento problém zblízka, a v Pravde.

Otázka: Kto je slobodný?

Bežná odpoveď: Kto si môže robiť to čo chce.

S takouto odpoveďou možno súhlasiť, len s jednou podmienkou, ktorá sa týka slovíčka chcieť. To je veľmi dôležité slovíčko. Lebo. Ak sa ja môžem rozhodnúť (a následne tak aj konať) v ktoromkoľvek okamihu iba tak že chcem Zlo, tak to potom o žiadnu slobodu vonkoncom nejde. človek, ktorý je závislý na alkohole povie, že je slobodný, keď si môže vypiť kedy „chce“, a nikto mu do toho nekecá, slobodný nemôže byť. Lebo on sa nemôže rozhodnúť a uskutočniť dobro. Aj keby sa rozhodol, že chce dobro, stále nie je slobodný, pokiaľ dobro nedokáže uskutočniť. Podobne to je s masturbáciou. Ten istý prípad. Iba ten je slobodný, kto v ktoromkoľvek momemte dokáže aj masturbovať, aj nemasturbovať. Teda robiť dobro, aj zlo. Všetko overuje čas. Platí, že slobodu stráca ten, kto sa rozhodne pre zlo. Padá do priepasti, v ktorej nedokáže vyberať medzi dvomi možnosťami.

V takom prípade zachrániť môže jedine Boh. Ten podáva neustále svoje ruky až na dno priepasti. Je bolestné, že mnohí sa nechajú opäť (a teraz to už je oveľa ľahšie) oklamať, a uveria tomu, že nie sú hodní vrátiť sa k Bohu. Pane zasvieť všetkým hriešnikom svetlo svojho podobenstva o márnotratnom synovi (Lk 15, 11-31).   

Zhrňme si: Slobodný som vtedy, keď dokážem robiť zlo aj dobro.

 

4. Dôvod – Úcta

Tento dôvod je akoby takým cukríkom z Božej dlane za vernosť. Večný Boh vo svojej prozreteľnosti spojil čistotu človeka s mohutnou príťažlivosťou. Dokonca poniektorí humoristi tvrdia, že čistota je najsilnejšie afrodiziakum. Svätý Duch neustále pracuje, a takýchto čistých ukazuje, ako ľudí pevných, stálych, ktorý nezradia a ovplývajú dobrotou. Takéto atribúty osobnosti boli vyhľadávané vždy. Samozrejme, keď si ma ctia ostatní ľudia, ruka v ruke ide s takouto úctou aj sebaúcta. Tak ako sebaukájanie vedie človeka k hrubosti, strachu, beznádejnosti a zúfalosti, tak čistota vedie k radosti, láskavosti, k pokoju, k tomu, že si človek seba váži, a v konečnom dôsledku ako keby sa rozbehol cestou do  Božieho kráľovstva. A keď taký človek vie chváliť Boha celým srdcom, vzývať ho v každej chvíli, oslavovať až do maximálneho vyčerpania, vtedy akoby sa naplňovalo: „Božie kráľovstvo neprichádza tak, že by sa to dalo spozorovať. Ani nepovedia: »Aha, tu je!« alebo: »Tamto je!«, lebo Božie kráľovstvo je medzi vami." (Lk 17, 20b-21)

 

Ako som už spomínal vyššie, aj napriek týmto príčinám, sú ľudia, ktorých takéto argumentácie neposúvajú k svojmu dobru. Majú svoje zdôvodnenia – síce smiešne (pretože sú to klamstvá pochádzajúce od najväčšieho Klamára), ale musia ich mať, ak nechcú s hriechom prestať. Ináč by sa takýto človek rozdvojil. Rozpadol by sa ako kráľovstvo v ktorom vládnu dvaja.

Odkaz pre takto oklamaných (za ktorých sa stále modlime, a ktorých žehnáme):

Ešte nikdy v dejinách vesmíru, nezvíťazilo Zlo nad Dobrom. Aj keď  mnohokrát sa zdalo, že to Zlo už zvíťazilo. Aj Ježiš bol na kríži, zomrel, všetci sa rozpŕchli, a vyzeralo to, že Dobro prehralo. Ale v nedeľu ráno sa ukázala Pravda. Keď Pán Ježiš vstal z mŕtvych, hlava hada bola pošliapaná. Tak je to vo všetkom, čo nás postretne. Majme preto na pamäti neustále konať dobro, aj keby nás to malo stáť život!

 

Je tu jeden problém. Totiž Zlo, keď začína zvádzať,  nikdy sa neukazuje ako Zlo. Má perfektnú masku. Je to maska Dobra.  Ó, aká je masturbácia na prvý pohľad dobrá. Je to veľmi príjemné. Len si daj. Počujeme hlas Zla. Ale pozor! V takej chvíli rozlišujme ducha podľa ovocia. Aké bude ovocie, ak podľahnem? Budem z toho mať konečný zisk, alebo stratu. Musíme byť obozretní. Pán Ježiš hovorí: „Bdejte!“

 

V tejto fáze ukončím zdôvodňovanie, a keďže verím, že aj tak väčšina ľudí, ktorý tieto slová čítajú, sú o  neprípustnosti sebaukájania presvedčení, poďme k podstatnej časti, a to je BOJ s ňou.

 

Bojujme

 

Celá táto úvaha patrí predovšetkým tým, ktorý chcú byť čistí, snažia sa, ale nedokážu to. Zdôrazňujem, kto nechce, má slobodnú vôľu a nech zabudne na tieto riadky.                                                                         

Nuž poďme ešte na chvíľu sa povzbudiť slovami písma.  Sv. Pavol píše: „Ani nechápem, čo robím, lebo nerobím to, čo chcem, ale robím to, čo nenávidím. No ak robím to, čo nechcem, priznávam zákonu, že je dobrý. Potom to však už nerobím ja, ale hriech, ktorý vo mne sídli. Viem totiž, že vo mne, to jest v mojom tele, nesídli dobro; lebo chcieť dobro, to mi je blízko, ale robiť dobro nie. Veď nerobím dobro, ktoré chcem, ale robím zlo, ktoré nechcem. No ak robím to, čo nechcem, už to nerobím ja, ale hriech, ktorý vo mne sídli. Badám teda taký zákon, že keď chcem robiť dobro, je mi blízko zlo. Podľa vnútorného človeka s radosťou súhlasím s Božím zákonom; ale vo svojich údoch pozorujem iný zákon, ktorý odporuje zákonu mojej mysle a robí ma zajatcom zákona hriechu, ktorý je v mojich údoch.  Ja nešťastný človek! Kto ma vyslobodí z tohoto tela smrti? Ale nech je Bohu vďaka skrze Ježiša Krista, nášho Pána! Ja sám teda mysľou slúžim Božiemu zákonu a telom zákonu hriechu. (Rim 7, 15-25).

Vidíme teda, že aj sv. Pavol bol úplne ľudský, mal svoje slabosti a problémy, ktoré máme aj my.

Aby sme vyhrali boj, podotýkam celý boj, nie iba jednu bitku, najlepším predpokladom je dobre poznať „stratégiu nepriateľa“. Ako pracuje? čo používa na to, aby sa mu darilo?

Ako už bolo vyššie spomenuté, prezlečie sa do „kabátu dobra“. A tak sa mu perfektne darí zvádzať.

Napríklad: Na bilboarde je stroho oblečené dievča s mobilom v ruke. Na prvý pohľad na tom nie je nič zlé. Veď je krásne (to dievča, možno aj mobil), dobre sa na ňu pozerá, je to ako v rozprávke. Prejde deň, večer zaľahnem do postele, pomyslím si, čo som prežil pekné. Zrazu si spomeniem na to dievča, a už nič nebráni tomu, aby plamienok ktorý sa bilboardom zapálil, vo mne v teplučkej posteli rozhorel do divokého neovládateľného požiaru, ktorý končí zbičovaním a zavraždením Ježiša na kríži.

 

Kedy treba bojovať?

 

Z hľadiska vývoja hriechu rozlišujeme tri štádia:

1.Nový zdroj. Pre toto štádium je typické, že človek tento podnet úmyselne nevyhľadáva. To znamená, že Zlý nám tento Nový zdroj ponúkne akoby náhodne.

Napríklad: V správach sa objaví informácia, že známa herečka sa dala odfotografovať hore bez, v časopise je reklama s poodhalenými partiami ženského tela, po ulici ide dievča v minisukni, čítam román, kde je ľúbostný príbeh, počujem najnovšiu klebetu, kto bol v manželstve neverný, atď. Možností je neuveriteľne veľa.

Táto fáza by sa mohla  nazvať aj ako „škrtanie iskry“.

2. Požiar. V tomto období už človek úmyselne a vedome vyhľadáva ďalšie zdroje inšpirácie. Kúpi si porno - časopis, video, pozrie internetovú stránku. Ideálne by bolo, keby vtedy človek k takýmto prostriedkom nemal prístup. Avšak aj vtedy môže takéto porno predstavy vytvoriť vo svojej fantázii. Hriech už je v srdci. Stačí iba chvíľka, aby ho dal navonok. Do tohto obdobia sa človek dostane vtedy, keď nový zdroj – predchádzajúce štádium začne študovať a  prehrabáva sa v ňom. človek je zvedavý. Chce vedieť, či je vidno..., či niektorá dokonca urobí..., či si fakt žiada... atď.

3. Spomienky. Keby v živote človeka nenastali predchádzajúce obdobia, do tohto štádia by sa človek nikdy nedostal. S obdobím Nového zdroja má spoločné to, že k nemu dochádza akoby náhodne. človek úmyselne spomienky nevyvoláva. Ak by ich naschvál vyvolával, už by bol v období Požiaru. To v akej frekvencii sa objavujú, závisí od toho, kto vládne srdcom človeka. či je to Svätý Duch, alebo Zlý duch. Alebo by sa dalo povedať, či je v prevahe dobrý anjel, alebo zlý anjel.

        Ak by sme mali celkove zhodnotiť všetky štádia hriechu, mohli by sme dospieť k nasledovným uzáverom. Najhoršie zo štádií je Požiar. Veľmi ťažko sa hasí. Pri ňom je najväčším problémom to, že človek už zhrešil v srdci. Menej zlé štádium je Spomienka, a najmenej nebezpečný je Nový zdroj. Avšak to že je najmenej nebezpečný vonkoncom neznamená, že mu netreba pripisovať žiadnu dôležitosť. Práve naopak. Nový zdroj je bránou k hriechu. Preto treba neustále bdieť a poznávať kde sú takéto „brány“, a zďaleka ich obchádzať a požehnávať a modliť sa za ľudí, skrze ktorých pokušenie prichádza.

        Položme si otázku. Môže človek existovať mimo všetkých týchto štádií hriechu? Odpoveď znie jednoznačne - ÁNO! Odlíšme inú otázku. Môže človek existovať mimo všetkých týchto štádií hriechu po celý život? Odpoveď znie jednoznačne - NIE!

        Avšak bez ohľadu  na to, či sa nachádzame, alebo nenachádzame v niektorom z období vývoja hriechu, vždy nám Boh ponúka možnosť a túži po tom, aby sme sa vyslobodili.

 

 

Cesta k víťazstvu

 

Tak ako sme uviedli niekoľko dôvodov, prečo je masturbácia k nášmu šťastiu neprípustná, tak  teraz uvedieme nie jednu, ale viacero ciest ako sa od nej očistiť.

 

1. Horlivá modlitba – možno že poniektorí, ktorí sa pustili do čítania týchto slov, aj očakávali, že toto bude odpoveď. A teraz sú  sklamaní, že toto už počuli. Aj mňa osobne sa raz jedno dievča spýtalo, ako si redukujem, či kompenzujem moju „mužskú silu“, keďže som slobodný. Keď som jej odpovedal, že takúto situáciu riešim modlitbou, bola sklamaná a povedala, že si myslela, že jej takto odpoviem.

         Istotne mnohí skúšali bojovať proti pokušeniu modlitbou. Lenže boj s pokušením nakoniec prehrali. Pýtame sa – PREčO? Odpovedá nám apoštol Jakub: „lebo zle prosíte“ (Jak4,3). Je nutné si však uvedomiť jednu dôležitú skutočnosť. Zlý má milión ciest a alternatív ako nás zviesť zo správnej cesty. O to viac mu záleží na človeku, ktorý hľadá Boha. Kto je neostražitý, potom podľahne. Uvediem príklad, ako dostal mňa. Mal som obdobie, kedy som svoje poklesky chcel odčiniť zvýšením množstva modlitieb. A tak sa stalo, že som sa denne pomodlil aj šesť ružencov. A čo sa zmenilo? Veľmi málo. V duchu som nakŕmil svedomie pocitom, že som proti zlému niečo urobil, a pokračoval som v predchádzajúcom spôsobe života, vrátane mojich pokleskov. Ale asi práve toto bola najväčšia prehra. Dnes viem, že to bolo klamstvo Zlého, ktorý hovoril: „Pomodlil si sa veľmi veľa, si dobrý, teraz si zaslúžiš zrelaxovať a odpočinúť“.

        Takýto prístup k modlitbe, a teda k Bohu, vidíme, že je dosť nebezpečný. Nedáva nám poznať Božiu vôľu, nepretvára nás, nedovoľuje pôsobiť Svätému Duchu, naopak robí nás  skľúčených, zarmútených a smutných z toho, že sa máme modliť. Ovocie Svätého Ducha však je radosť, láskavosť ... (Gal 5,22).

        Toto všetko sú dôvody, prečo naša modlitba musí byť HORLIVÁ!!! Zdôrazňujem to slovíčko „HORLIVÁ“. Modlitba celým srdcom. So skutočným a odovzdaným prežívaním toho, čo hovorím. Nechať si narásť krídla. Hlboko sa ponoriť do Božej prítomnosti.

Odporúčania k horlivej modlitbe: Prvá otázka by mohla byť: či sa modliť vlastnými slovami, alebo predpísané modlitby. Odpoveď je: nevylúčiť ani jedno. Predpísané modlitby majú obrovskú moc, ak idú zo srdca, lebo boli vyjavené samotným Svätým Duchom. Zamyslíme sa len nad modlitbou „Otče náš“, ktorú nás naučil náš Pán Ježiš Kristus. Aká by to bola chudoba, keby sme sa ju nemodlili. Nádherné sú aj ďalšie modlitby: ruženec (toho sa Zlý najviac bojí), litánie atď. Avšak prednosť pred všetkými modlitbami má Svätá omša. Novozákonnu obetu si Boh vyvolil ako prvé miesto, kde chce rozdávať svoje milostivé pôsobenie. Väčšieho miesta niet na zemi.

        Dôležitá je aj modlitba srdcom – čiže vlastnými slovami. Veď každý z nás je jedinečný, s jedinečnými problémami a názormi. Prečo by sme nemali hovoriť o nich práve s Bohom?

        Jednou z možností je začať modlitby vlastnými slovami. Poprosiť o odbremenenie starostí, ktoré by ma mohli odpútať od úprimnej modlitby. Srdcom povedať bôle, odovzdať to všetko Bohu. Veď on tak rád nás odbremení. Modlíme sa vlastnými slovami až do chvíle, keď nám začnú prichádzať na um starosti bežného dňa, čo musím zariadiť, vyriešiť a pod.

        Pri modlení by sme nikdy nemali podľahnúť myšlienke, že sa mám a musím pomodliť nejakú predpísanú modlitbu. Napríklad, ak sa začnem modliť „Otče náš“ a  moja myseľ sa pozastaví pri slovách „príď kráľovstvo tvoje“, netreba sa hneď modliť ďalej a zavrhovať takéto vnuknutie. Ak mám silu (Svätého Ducha), kľudne môžem o tom rozjímať aj hodinu, až pokiaľ neprejdem k svetským problémom. Vtedy treba pokračovať v predpísanej modlitbe. čím dlhšie som schopný rozjímať, tým viac sa mám z toho tešiť a chrániť si takúto blízkosť Boha.

        Viem dobre, že horlivo sa modliť, vôbec nie je jednoduché. Netreba sa však nikdy vzdávať, treba o horlivosť neustále prosiť. Je to veľmi u Boha záslužne, keď o horlivosť prosíme. Ak k nám nepríde, netreba však byť zarmútený, lebo Boh dobre vidí našu ochotu a istotne ju raz odmení. Totiž horlivosť je stav, kedy na človeka prichádza Božie kráľovstvo. A ono prichádza pomaly, a vtedy keď kráčame úzkou, tŕnistou cestou. Veľmi ťažko by sme mohli pocítiť horlivosť po návšteve hororového filmu v kine, alebo po hádke v práci, doma atď. Lebo toto všetko sú malé hriechy, ktoré nám rozmazávajú obraz Boha. Opakujem, treba sa stále očisťovať v kúpeli sviatosti zmierenia.

 

2.Obetovanie – Horlivosť v modlitbe je najkrajšou časťou nášho života. človek sa  však stretáva aj s bežnými situáciami života, ktoré však už nie sú také pekné. Sú to ťažkosti všedného dňa v práci, v rodine, na úradoch a pod. Aj tie nám však dáva Boh. On nás prostredníctvom nich ukazuje ako svoje svetlo pre iných. Boh nás naučil, že ak sa chceme v ťažkostiach správne zachovať a byť jeho Svetlom, máme tieto starosti v duchu obetovať práve Jemu. Tým ich posväcujeme a riešime na Božiu slávu. Obetujme v duchu. Každú jednu strasť nášho života. Bolesti. Napr. keď sa náhodou udriem, keď sa potím, keď na mňa niekto vrieska, keď ma oklamú, keď som unavený, keď nestihnem autobus, keď stratím doklad, alebo peniaze, keď netečie teplá voda, keď som hladný, či smädný... A tak ďalej, a tak ďalej. Veď každý z nás to dobre pozná. Vtedy si povedzme: “Pane, príjmy skrze očisťujúce ruky Panny Márie tieto moje ťažkosti, a daj mi silu bojovať proti zlozvyku sebaukájania.“

        Ak by som vo chvíli ťažkosti zabudol na Boha, veľmi by som tým potom trpel. Snažil by som sa vyriešiť svoj problém sám, čo by viedlo k dvom situáciám. Po prvé. Minul by som veľmi veľa energie a času na to, aby som to sám dokázal. Neuveriteľne by ma to unavilo. Po druhé, zabudol by som na Boha. Podvedome by som začal nadradzovať iné hodnoty, ako napr. hodnoty boja, moci, úcty a pod. Pričom potrebné je iba jedno. A to je to, čo si so sebou odnesieme aj po smrti, totiž Lásku.

        Čože sú však všetky naše starosti a trápenia oproti tým, ktoré si pretrpel Pán Ježiš. Pričom On bol úplne bez viny, na rozdiel od nás. Nie je to paradox? On bol bez viny, trpel viac, a nesťažoval sa. My sme vinní, trpíme menej a sťažujeme sa.

        Žiadna naša ťažkosť sa nevyrovná tej Ježišovej. A najúžasnejšie na tom celom je to, že mi aj Ježišove bolesti a utrpenia môžeme obetovať Bohu presne tak, ako by to boli naše ťažkosti. Nie je to fantastické? Áno, toto môžeme urobiť pri každej jednej svätej omši. Keď kňaz dvíha najprv chlieb a potom víno, pri tej tichej chvíľke premenenia môžeme celé jeho utrpenie obetovať za čistotu nášho srdca.

 

3. Strelné modlitby – Tento prostriedok má úzky vzťah k štádiám vývoja hriechu. Strelná modlitba by mala byť akousi prvou pomocou pri poranení. Keď sa dostaneme do styku s novým zdrojom, pri spomienkach, ba dokonca aj v požiari je pri nás Ježiš Kristus. On nás chce objať svojím vykúpením. V čase pokušenia je pri nás oveľa bližšie ako kedykoľvek inokedy. Len mi vtedy zatvárame všetky dvere, všetky okná, Zlý duch nám podáva kladivo aby sme zaklincovali všetky otvory, aby sme ostali bez svetla v temne. Pretože iba v temnote sa nám môže páčiť hriech. Vo svetle nikdy. A vtedy musíme bojovať proti našej zlu náchylnej vôli STRE¼BOU. Je to ťažké, lebo vtedy sme už zabarikádovaní. Preto sa pripravme na to teraz, keď vidíme vo svetle čo spôsobuje hriech. Zaumieňme si teraz, že aj keď budeme zviazaní pokušením, budeme k Bohu vysielať svoje krátke strelné modlitby z hlbín duše. Aby nás zachránil. Každý podľa toho čo bude cítiť. Napr.: „Pane, Ty sa iba tak prizeráš ako padám?“, alebo k Panne Márii: „Panna Mária, veď väčšej materinskej lásky ako je tvoja na svete niet, prečo ma nasilu nevezmeš za ruku a nevyvedieš ma z ohňa pokušenia? Chceš aby som si ublížil? Aby som trpel?“. Nebojme sa hovoriť k láskavému Bohu, či svätým o našich starostiach.

 

4. Preč s horľavinami – Predstavme si, že by matka rodiny mala variť pre rodinu chutnú večeru a pritom by mala na stole, na sporáku, na stoličkách, po zemi, jednoducho všade porozlievaný benzín, a ešte k tomu by mala v každom kúte obrovský súd s benzínom. Na dôvažok by niekto nezbedný ešte predtým pustil plynový kohútik na sporáku. Vieme si určite dobre predstaviť, čo by sa stalo, keby niekto bez toho aby poriadne vyvetral a vyčistil kuchyňu, sa pokúsil zapáliť plynový sporák, v snahe niečo dobré uvariť.

Takisto   je to aj s nami. My sa tiež snažíme uvariť dobré jedlo pre nášho Pána v podobe čistej a Bohu milej duše. A čo sú naše horľaviny?

Samozrejme, že toto nie sú všetky u nás dostupné horľaviny, je ich omnoho viac. Niekedy dávnejšie toľko horľavín nebolo, blahobyt však priniesol nové možnosti a nové cesty... Preto „bdejme“  a „buďme obozretní ako hady“.

ťažko by sa nám podaril dobrý úmysel, ba bol by v tom iste aj kus pýchy, keby sme si mysleli, že my sa nebojíme horľavín a že nám sa nemôže nič stať.

 

5.Sväté písmo – Aj keď tento spôsob uvádzam až nakoniec, môj osobný názor je, že je najúčinnejší. Pre tých, ktorý dočítali tento príhovor až potiaľto by to mohlo byť aj akousi odmenou za úprimnú snahu očistiť sa. O sile svätého písma som natoľko presvedčený, že v mene Ježiša Krista vyhlasujem nasledovné:

„Kto bude každý deň čítať aspoň hodinu Nový zákon, bude do troch mesiacov uzdravený z moci hriechu masturbácie.“

Čítanie svätého písma je počúvaním toho čo nám chce Boh povedať. Teda v našom života má miesto nielen vylievať si srdce pred Bohom, ale takisto aj počúvať, ako k nám hovorí. Neočakávajme nadprirodzené prihováranie v podobe hromov či bleskov ako v Starom zákone. Dobre vieme, že ani takýto príhovor Boha nedokázal obrátiť mnohých izraelitov od hriešneho života. Dnes sa nám Boh takto zjavovať už nebude. Lebo sa zjavil raz a definitívne v Ježišovi Kristovi. Bolo by od nás veľkým hriechom a pokúšaním Pána žiadať o ďalšie zjavenie. Nepohŕdajme preto zjaveným Božím slovom v Svätom písme. Obzvlášť počúvajme, čo Boh hovorí v Novom zákone. To je to, čo k nám Boh hovorí. Vážme si to. Starozákonný proroci nemohli vo svojej dobe  počúvať poklad ukrytý v slovách Ježiša Krista.

 

Na záver Vás chcem poprosiť, aby sme urobili jednu láskavosť voči nášmu Stvoriteľovi. Veď On pre nás urobil toľko. Sľúbme mu, že aj keby sme padli miliónkrát, vždy vstaneme vo sviatosti zmierenia a vrátime sa k Nemu. Sľúbme mu, že neuveríme slovám Zlého: „že sme takí slabí, a hriešni, že sa nemôžeme vrátiť k nášmu Spasiteľovi".

 

 

„Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.“

 

                                                       Ježiš

 

© Vladimír Radostný

Otázky rád zodpoviem na našom novom fóre.